Niekedy dávno som bol riaditeľom málotriedky v jednej dedine pri Prešove. Boli to moje šťastné učiteľské roky. Nikto mi nerozkazoval, do ničoho nekecal, neotravoval s byrokraciou. Bol som sám sebe pánom. Jediné koho som rešpektoval a bral vážne, boli rodičia mojich žiakov, mne nadriadený vedúci na OÚ a inšpektor. Starosta vtedy ešte nebol zriaďovateľom školy a bral som ho len ako človeka, ktorý by sem tam mohol škole aj nejako pomôcť. Sem tam aj máličko pomohol, ale veľmi nie, pretože jeho prioritou nebolo zveľaďovanie školy, ale skôr opíjanie sa pod obraz boží. Neviem si predstaviť, že by takýto človek dnes disponoval pri voľbe riaditeľa školy právom veta.
↧